Spánok. Pre mnohých z nás je ako nedosiahnuteľný svätý grál, po ktorom túžime, no stále nám uniká. Všade počúvame rady, ako si zlepšiť spánok: vyhýbaj sa kofeínu poobede, odlož telefón hodinu pred spaním, aby ťa neoslepovalo modré svetlo, cvič, ale nie príliš neskoro. A predsa, aj keď sa snažíme dodržiavať všetky tieto „zlaté pravidlá“, ráno vstávame unavení a podráždení. Čo sa to deje? Je možné, že tie najväčšie hrozby nášho pokoja nesedia v šálke kávy či v žiarení obrazovky? Podľa renomovanej spánkovej vedkyne, ktorá sa rozhodla prehovoriť, je odpoveď prekvapivo jednoduchá a zároveň desivo komplikovaná. Problém nie je v tom, čo si myslíte, že je problém.
Táto expertka na spánok, ktorej meno sa síce v bulvárnom svete nepretriasa každý deň, no jej poznatky majú váhu zlatej tehly, odhaľuje šokujúcu pravdu: najväčším zabijakom nášho spánku nie je ani ten neskorý kofeín, ani hodiny strávené pri sociálnych sieťach. Je to niečo oveľa subtílnejšie, no s oveľa deštruktívnejšími následkami – je to naša vlastná úzkosť z nespavosti. Áno, čítate správne. Nie nespavosť samotná, ale strach z nej, panika, že „zase nebudem spať“, že „ráno budem k.o.“, že „nezvládnem ten dôležitý deň“. Táto neustála mentálna naháňačka, tento vnútorný boj s vlastným telom, ktoré sa snaží oddýchnuť, je tým najúčinnejším receptom na to, aby sme sa naozaj nevyspali. Spánok nie je výkon, ktorý si môžeme vybojovať alebo vydrieť. Je to prirodzený stav, ktorý sa dostaví sám, keď mu dovolíme.
Naša spánková vedkyňa nám podáva kľúč k pochopeniu tohto začarovaného kruhu. Keď sa pred spaním začneme obávať, že nebudeme spať, automaticky prepíname naše telo do „režimu ostražitosti“. Mozog začne produkovať stresové hormóny, ako je kortizol, ktoré nás udržujú v stave bdelosti. Predstavte si to ako alarm, ktorý sa spustí, aj keď žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Namiesto toho, aby sme sa uvoľnili a nechali sa unášať do ríše snov, sme v napätí, počúvame každý zvuk, premýšľame o všetkom, čo sme dnes urobili zle, a o tom, čo nás čaká zajtra. A paradoxne, čím viac sa snažíme zaspať, tým viac sa nám to nedarí. Je to ako pokúšať sa dotknúť sa vlastného lakťa – čím silnejšie sa snažíte, tým je to ťažšie.
Čo teda s tým? Expertka radí jednoducho: vypnúť režim ostražitosti. Neznamená to ignorovať problémy so spánkom, ale zmeniť náš postoj k nim. Namiesto toho, aby sme sa sústredili na to, že „nemôžem spať“, by sme sa mali snažiť sústrediť na relaxáciu a na to, že „teraz je čas na oddych“. Skúste techniky, ktoré vám pomôžu upokojiť myseľ – hlboké dýchanie, meditácia, počúvanie pokojnej hudby. Keď sa ocitnete v posteli a stále nemôžete zaspať, namiesto toho, aby ste sa v nej trápili, vstaňte a urobte niečo relaxačné pri tlmenom svetle, kým nepocítite únavu. Dôležité je nechať spánok prísť prirodzene, bez nátlaku a paniky. Spánok nie je nepriateľ,
Zdroj: www.startitup.sk