Na mape sveta existuje jedno tajomné miesto, o ktoré sa nechce postarať žiaden štát. Znie to neuveriteľne, však? Predstavte si kúsoček zeme, ktorý je taký „nežiaduci“, že sa ho všetci doslova zbavujú ako horúceho zemiaka. A to napriek tomu, že sa šušká o tom, že pod jeho povrchom sa skrývajú poklady v podobe zlatých žíl. Toto územie nikoho, prezývané aj „čierny Peter“ medzinárodného práva, priťahuje ako magnet dobrodruhov a hľadačov šťastia, ktorí snívajú o objavení nevídaného bohatstva.
Týmto záhadným miestom je oblasť známa ako Bir Tawil. Nachádza sa na hranici medzi Egyptom a Sudánom, a to, čo ho robí takým unikátnym, je skutočnosť, že ho žiadny zo susedných štátov oficiálne nenárokuje. Egypt má svoju severnú hranicu s medzinárodne uznanou líniou, zatiaľ čo Sudán si zase robí nárok na územia severne od 28. rovnobežky. Bir Tawil leží južne od egyptskej hranice a zároveň severne od sudánskej hranice, čím sa ocitá v diplomatickej šedej zóne. Podľa medzinárodného práva, ak si žiadny štát oficiálne nenárokuje územia, stáva sa akýmsi „terra nullius“, teda zemou nikoho. Toto zvláštne právne postavenie z neho robí skutočne fascinujúci objekt záujmu.
Prečo sa však štáty tak úporne vyhýbajú tomuto kúsku zeme? Dôvod je paradoxne jednoduchý. V minulosti sa totiž sporilo o takzvaný „Halayibský trojuholník“, úrodné a strategicky významné územie pri pobreží Červeného mora, ktoré si nárokovali obe krajiny. Keďže medzinárodné dohody nedokázali jasne určiť vlastníka, obe strany sa dohodli na akceptovaní „status quo ante“ – teda ponechaní si územia, ktoré momentálne kontrolovali. V tomto kontexte sa Bir Tawil stal nechceným „čiernym Petrom“. Ak by si Egypt nárokoval Bir Tawil, musel by sa vzdať nárokov na Halayibský trojuholník, čo je pre nich neprijateľné. Podobne je na tom aj Sudán. Radšej sa vzdajú púštneho, neobývaného územia, ako by mali stratiť to strategicky a úrodnejšie.
Napriek svojej právnej neistote a drsnému, púštnemu prostrediu, Bir Tawil láka odvážlivcov. Šepká sa o tom, že pod piesočnatým povrchom sa ukrývajú bohaté ložiská zlata. Títo dobrodruhovia, často nazývaní „zlatokopovia“, sa vydávajú na nebezpečné výpravy s nádejou, že objavia svoje osobné El Dorado. Zatiaľ čo niektorým sa možno podarí nájsť malé množstvo drahého kovu, pre väčšinu to ostáva len nákladné a riskantné dobrodružstvo. Niektorí sa dokonca pokúsili vyhlásiť si Bir Tawil za vlastné kráľovstvo, ale ich snahy nemali žiadnu medzinárodnú odozvu a boli skôr vtipom ako serióznou snahou o vytvorenie nového štátu.
Bir Tawil ostáva záhadou, miestom, ktoré sa vymyká logike a medzinárodnému poriadku. Je to dôkaz toho, že aj na našej, zdanlivo preskúmanej planéte, stále existujú kúsky zeme, ktoré čakajú na svoje rozlúštenie. Zostáva nám len sledovať, či sa v budúcnosti nájde nejaký štát, ktorý sa odváži prihlásiť k tomuto „čiernemu Petrovi“, alebo či sa Bir Tawil navždy stane symbolom neuchopiteľného územia, ktoré sa zriekol každý. A čo vy si myslíte o
Zdroj: www.startitup.sk